prečítala som si diskusiu, ktorú vytvorila aramana: "Ja si žltý narcis nekúpim". Na začiatku som mala rozporuplné pocity... veď ide o charitu... veď je to pre dobro veci... veď je to najmenej, čo môžeme urobiť...
Občas každej z nás niekto /komu sme pravdepodobne liezli na nervy/ povedal, aby sme sa išli pásť /slušnejšia verzia toho známeho posielania na oné miesta /...ale ja sa doslova mám chuť napásť sa. Ale vážne...
Tak už sa zo mňa pri treťom dieťatku stáva aj ukážková mamina , dosiahla som vyššiu métu, o ktorú som sa usilovala už pred 17 rokmi pri staršom synovi a neskôr som sa snažila znova neúspešne pred 13 rokmi pri mladšom synovi... a tou métou je večerné čítanie pred spaním.
...medzi mojím manželom a šesť ročnou dcérkou. Zaslúžili si zvečniť:
Dcérka chcela, aby jej manžel pomohol s upratovaním hračiek. Požiadala ho následovne: "Tati poď, máme robotu...raz-dva, raz-dva."
Keďže manželovi sa moc nechcelo, tak ho začala zastrašovať: "Vypleštím na Teba oči a zbadáš, aké je to desivé"...
Diskusií o Vianočných prípravách: pečení, nakupovaní darčekov, balení darčekov, upratovaní, dotiahnutí stromčeka do bytu/domu, jeho ozdobovanie a príprava samotnej štedrovečernej večere je na internete aj na tomto fóre požehnane a niet sa čo čudovať, keď ženy v tomto predvianočnom kolotoči ťahajú za kratší koniec...
tak len nedávno tu Kamilka písala, žeby potrebovala nejakú diagnózu stanoviť a už sa do jej "klubu" hlásim aj ja. To čo v poslednej dobe stváram, je už na návštevu minimálne všeobecnej lekárky, ktorá ma v poslednej dobe dosť často opomína ohľadne "servisnej" prehliadky.
Dnes večer, prepadli môjho najstaršieho syna... bože, ten hrozný pocit - neprajem nikomu, žiadnej matke. šiel von len vyvenčiť nášho psíka a vráti sa mi... no hrôza, líce, krvou podliate, predné zuby vylomené a keď vidíte plakať o hlavu vyššie svoje dieťa.
a aj keď je toto stránka určená pre skôr maminky, ja si už v predstihu dovolím aj oteckom zapriať všetko najlepšie a nielen preto, že bez nich by sme nemali naše ratolesti
prečítala som si diskusiu, ktorú vytvorila aramana: "Ja si žltý narcis nekúpim". Na začiatku som mala rozporuplné pocity... veď ide o charitu... veď je to pre dobro veci... veď je to najmenej, čo môžeme urobiť...
/...ale ja sa doslova mám chuť napásť 
sa. Ale vážne...
Tak už sa zo mňa pri treťom dieťatku stáva aj ukážková mamina 
a nielen preto, že bez nich by sme nemali naše ratolesti 
