Ten čas tak letí, že sa aj ja musím pomaly a isto zmieriť s tým, že mám doma mini žieňa... moja "malá má síce len 10 rokov, ale to ako som sa správala ja v jej veku je hodne vzdialené tomu, ako uvažuje ona.
Nie bude to politicky ladené... aj keď by mohlo, vzhľadom nato, ako sa naše prevažne poľnohospodárske Slovensko /kedysi/ začalo macošsky správať k svojej úrodnej pôde.
Nedávno som oslávila narodeniny... Môj manžel mi pri tejto príležitosti nosieva vždy kvety /a to aj k meninám, výročiu svadby, na Valentína, ku dňu žien, ku dňu matiek/. Jednoducho vždy si nájde dôvod, ako ma kvetmi potešiť, pretože ja kvety milujem a on to veľmi dobre vie. Pri rôznych príležitostiach, keď som natrafila na peknú orchideu, pozrela som na neho a on mi ju kúpil, len tak pre radosť, len tak, aby som sa tešila... a tak mám doma 19 orchideí. A on vidí, ako sa z nich vytešujem stále.
Prišla som nato už kedysi a dnes sa mi to potvrdilo... domáce úlohy nedostávajú naše deti, ale ich rodičia. Aspoň u nás to tak vyzerá z času na čas. Alebo moje deti nie sú také kreatívne, aby vymysleli napr. 10 prirovnaní, zato ich mama /čiže ja / áno a niekedy až príliš.
Už niekoľko dní sa budievam na stuhnutý krk a boľavý chrbát a tupú bolesť v zátylku a presne viem, že takto sa mi odpláca stres, ktorý si nechávam prenikať pozvoľne do života. Nie je to viditeľné, hmatateľné, nie je to jeden veľký problém... sú to stovky malých problémov, ktoré sa mi bodavo dostávajú pod kožu. Ja si za to môžem sama... neselektujem, nevyraďujem "blbosti", ktoré nijako neovplyvním len sa tým zbytočne trápim, nechám si na seba nakladať a nakladať, kým sa nezačnem budiť s mojimi známymi bolesťami a už viem, že je zle-nedobre.
Do nového roku som /po mnohých rokoch/ vstúpila s predsavzatím . Také sa mi nestávalo už dosť dlho, nakoľko sa dobre poznám a viem, že žiadne som nedokázala splniť... napr. naučiť sa cudzí jazyk, pravidelne cvičiť, byť milšia na svoje deti /tu by som podotkla, že už vyše 6 rokov sa ťahám pubertou mojich dvoch synov - keď skončil jednen, tak začala u druhého a aj keď som si myslela, že už som ostrieľaná matka pubertiaka, prebieha úplne inak....
.
... Spomínate si? Poznali ste jej hudbu?
/ áno a niekedy až príliš.
.
. Také sa mi nestávalo už dosť dlho, nakoľko sa dobre poznám a viem, že žiadne som nedokázala splniť... napr. naučiť sa cudzí jazyk, pravidelne cvičiť, byť milšia na svoje deti /tu by som podotkla, že už vyše 6 rokov sa ťahám pubertou mojich dvoch synov - keď skončil jednen, tak začala u druhého a aj keď som si myslela, že už som ostrieľaná matka pubertiaka, prebieha úplne inak....
