Dnes som svoju "dokonalosť" korunovala aj v ekológii. Začala som prať prvú várku - klasika, prádlo do bubna práčky, prací prášok, aviváž, čo najúspornejší program, pustiť a utekať po malú do škôlky, cestou nakúpiť, dobehnúť domov, vybrať prádlo z práčky, nahádzať druhú várku, pustiť...
Takže...len nedávno som bola na pokraji "infarktu" aj som sa potrebovala vykecať http://www.nanicmama.sk/deti-na-predaj/som-skoro-na-infarkt, aj som dostala pár rád, ktoré ma postavili na nohy a za to lydushi, elce a mamatate zo ďakujem, fakt ma v tom najťažšom držali nad vodou a niektoré vety som si opakovala ako mantru
Babenky potrebujem sa vykecať a trochu podporiť , to na úvod. Mám pocit, že na mňa padá všetko trápenie sveta, teda celého sveta určite nie, ale všetko, čo sa môže pokaziť /v mojom živote/ statočne sa kazí a všetko ide dolu vodou. Teda...pekne po poradí.
Stalo sa to síce už pred pár rokmi, ale ešte dnes mi tečú slzy od smiechu , keď si na to spomeniem. Môj mladší syn chodil do škôlky už nejaký ten rok a poriadne mu tam narástli rožky. A tak aj v jeden deň, keď si mali poobede oddýchnuť, miesto tichučkého ležania zabával kamarátov naokolo. Pani učiteľka /veľmi milá osôbka/ ho pár krát trpezlivo upozornila, ale keď to nepomohlo, za trest ho poslala "spať" k malým škôlkárom.
Čo sa mi dnes stalo, to mi nedá nenapísať. Po dni zvanom blbec /nielen to počasie, ale aj to ako sa mi dlhšie nedarí v jednej veľmi dôležitej veci/, som sa rozhodla osladiť si život a napiecť penovú tortu.
Tak nás je od nedele o jedného zase viac... Nie neporodila som ďalšie /už v poradí štvrté/dieťa-a ani to nemám v pláne, aj keď človek mieni a Pán Boh mení - ako to bolo aj pri našej poslednej ratolesti...ale pribudol k nám iný drobček. Je to malá čivava - chlapček, menom Leo, má dva mesiace a dva týždne a od začiatku svojho "psieho" života už zvládnutý veľký boj. Narodil sa s vadou, pri ktorej sa mu nedarilo dobre sať mliečko a všetko čo spapal mu cez ňufáčik prskalo von. Veterinár odporúčal pre neho injekciu - pre kľudnejší odchod za sveta.
ďakujem, fakt ma v tom najťažšom držali nad vodou a niektoré vety som si opakovala ako mantru 
, to na úvod. Mám pocit, že na mňa padá všetko trápenie sveta, teda celého sveta určite nie, ale všetko, čo sa môže pokaziť /v mojom živote/ statočne sa kazí a všetko ide dolu vodou. Teda...pekne po poradí.
, keď si na to spomeniem. Môj mladší syn chodil do škôlky už nejaký ten rok a poriadne mu tam narástli rožky. A tak aj v jeden deň, keď si mali poobede oddýchnuť, miesto tichučkého ležania zabával kamarátov naokolo. Pani učiteľka /veľmi milá osôbka/ ho pár krát trpezlivo upozornila, ale keď to nepomohlo, za trest ho poslala "spať" k malým škôlkárom.
/nielen to počasie, ale aj to ako sa mi dlhšie nedarí v jednej veľmi dôležitej veci/, som sa rozhodla osladiť si život a napiecť penovú tortu.
