Blogy používateľa all

Z času na čas musím absolvovať odber krve. So žilami som v podstate nemala nikdy problém, takže pohoda.

Aj včera som išla. Ráno o pol siedmej som mala číslo 16. Reku, to sú samé odbery, sestrička už pracuje, tak za pol hodinku som vybavená.

No keď bolo 7 a ešte nebolo dnu ani číslo 6, začalo to byť podozrivé. Reku, asi sestrička nemá dopredu pripravené papiere a každému to extra vypisuje ručne. Konečne krátko pred 8 som sa dostala dnu.

Ahojte dievcata, dlho som sa neozvala. Obcas som nazrela, nieco si precitala, ale nemala som silu nieco napisat.

Napriek liecbe, ktoru som absolvovala minuly rok, mam metastazy na plucach, este ma caka seria vysetreni a nastavia mi novu liecbu...

Snazim sa liecit aj alternativne, ale len ako doplnok, neodvazim sa odmietnut liecbu, spravim vsetko preto, aby som sa uzdravila. Vlastne zdrava uz asi nebudem nikdy, ale aspon nech sa to nezhorsi.

Uvedomujem si, ze nikto z nas nevie ako dlho tu bude, ci 2 roky akebo 20 rokov... Snazim sa na to nemysliet a neriesit.

Víkend otvorených parkov a záhrad

Druhý júnový víkend 10. – 11. 6. 2017 bude na Slovensku patriť parkom a záhradám i mnohým iným zaujímavým zeleným a historicky hodnotným lokalitám. Pridajte sa aj vy k spoločnej oslave, zameranej na spoznávanie významu a hodnôt parkov a záhrad na Slovensku. Strávte príjemné chvíle v krásnom prostredí.

Včera som bola v Trenčíne rozlúčiť sa s mojim obľúbeným obchodom. Končí.

Sedela som po nákupe na kávičke. A vtedy mi to došlo. Za to všetko môže Lenka.

Za čo? No za to, že tu sedím iba pri káve. Žiadna zmrka. A to ju tam majú fantastickú, žiaden veľkosklad, ale vlastná výroba. Ani koláčik. Iba káva.

Nejdem sa venovať smutným udalostiam, ktoré sa udiali v Anglicku za posledné obdobie, ale takému bežnému každodennému životu, o ktorom som sa tento týždeň dozvedela od kámošky. Barbora, zlatá to deva, žije  a pracuje v UK už štvrtý rok. Má vysokú školu, pracuje zhruba v odbore, aj tak ťahá úmorné dvanástky, 4 dni za sebou, šéfuje ľudom za pásom. 

Svet sa nemení. Ani my ľudia.

Rozprávala známa o svojej babke. Je to príbeh starý viac ako polstoročie.

Dedko dobre zarábal a tak babka bola doma. Bývali na ulici, kde takto fungovali skoro všetky rodiny. Televízia nebola, rozhlas síce vysielal, ale nechŕlil správy jednu za druhou.

Kedysi dávno, snáď 20 rokov dozadu sa moja známa sťahovala do iného mesta. Bolo to dosť ďaleko. Dovtedy podnikala s bratom v jednej firme. Tak sa rozhodla, že chce vyplatiť svoj podiel.

Dlho sme sa o tom bavili, preberali z rôznych strán, počítali podľa účtovníctva aj podľa iných vecí. Konečné číslo povedala ona. po pravde, mne sa zdalo veľmi vysoke. Ale nekomentovala som, bola to jej záležitosť. Dlho sa obávala rozhovoru s bratom. Nakoniec mu to povedala a on bez mihnutia oka zaplatil Bola to fakt vysoká suma.

Nie, nemáme doma psa. Bývame v byte a ja mám pocit, že zatiaľ mám dosť práce zvládať samu seba, občas rodinu