Cestovanie

 Prečo sa stal práve Londýn cieľom našej dovolenky? Zložitá otázka, alebo skôr odpoveď o  hľadaní kompromisov medzi členmi našej domácnosti. Môjím snom je Nórsko, alebo Alpy v Tatrách som už tento rok bola ...

V sobotu v noci sme sa skoro celá rodinka vrátili zo zaujímavého úletu za hranicu všedných dní. Kým zvládnem spracovať zážitky z našej dovolenky v Londýne, tak i tak, rada by som sa na začiatok podelila o jeden z naj momentov z výletu. 

Tento  rok sme prežili úžasnú dovolenku v Terchovej a v jej okolí. Bývali sme v rodinnom penzióne. U úžasných ľudí, ktorí žili preto, čo robili.

A že sme teda fakt radi spolu, svedčia aj fotky z lode na Oravskej priehrade
, či jedna z trhov v Poľsku, kam sme preistotu nebrali deti.

Táto spomienka je ešte ako bábätko, má sotva pár dní. Keď som konečne v civilizácii, podelím sa o ňu.

Prehovorila som moju veľkú rodinu na dovolenku na Orave. Chata krásna, 500 m od Poľska, veľký pozemok, altánok, šmykľavka, hojdačky, samota - ako mamina vraví , že aj zabééékať si móžeš  [Váľam sa od smiechu po podlahe] ... fotky na nete nás presvedčili. Škoda len, že naše očakávanie vysoko predčili krutú realitu.

Ahojte všetky naničmamky. Chcem sa poďakovať Kamilke a aj ostatným , ktorí majú na svedomí túto super tému Cestomama. Zaspomínala som si na výlety smojím už teraz manželom, ale, keď chce eštespolu chodiliakože na rande aspolu na výletu to bolo takmer 10 rokov, kým sme si povedali svoje áno.

Prázdniny sa nám lámu cezpoly a 50% má dovolenku už za sebou ( možno viac menej v štýle neprizabiť deti, zavariť uhorky, lečo, marhule, uvariť jahodový džem) a druhá polovica sa chystá na tú svoju (v štýle niečo ako neprizabiť deti, manžela, zavariť lečo, broskyne a skoré hrušky, naplniť mrazák bobulovým ovocím ).

Pri pozeraní dovolenkových fotečiek ma napadlo urobiť výber tých zaujímavých , verím, že vás trošku pobavím

  Beckov , ubytovanie s krásnym výhľadom , táto fotečka sa mi zvlášť páči, moje prádlo s historickým hradom

Radaby som sa podelila o cestovateľský zážitok moje 4 ročnej dcérky. Tento rok chodila na najmenšejskôlkárskej triedy u nás v meste sa volajú maláci.Doškôlky nechodila rada, nieže by sa jej tam nepáčilo, alebolo jej smutno za maminkou a musela tam poslúchať a nemohla sa hrať kedy chcela, ale chodila  takmer celý školský rok, iba pár dní vynechala pre chorobu. Aj keď ráno boli v škôlke plače, ale potomfajn a opäť poobede jej chýbala mama, ale...

Tak ma tu dievčatá, píšuce o spomienkach na tábory inšpirovali, reku podelím sa s vami aj ja. Šupla som to do súťaže Cestomama,  ak môže byť len jeden príspevok do súťaže, pokojne mi to, prosím, prehoďte do iného chlievika .