Ahojte!
S tym Oslocanom to bolo dobre :) Ale co som zabudla podotknut, taky zanedbatelny fakt, ze drahy je poliak :))) Jemu som od prvej chvile rozumela vsetko, to bolo asi laskou...
Takze som si sedela v tom busse a zacala sa cesta. Mala som este nieco pod zub a len 1,5L vody, co bolo dost malo na nejakych 30 hodin cesty a pri dost velkej horucave. V noci sme sa nalodili a tam nastal dalsi problem, nevedela som, ci mam zaplatenu kajutu, ale postavila som sa do rady na kluce pri recepcii a modlila som sa, aby odo mna nechceli ziadne peniaze! Mala som jedno euro, hlad strasny, ale povedala som si, ze som uz skoro v polovici cesty, tak niet navratu. Dosla som na rad ja, mila pani klikala do pocitaca, ja som nedychala, lebo to by bol riaden trapas, okolo milion ludi a ja bez penazi stojim v rade na kajutu :) Dala mi kluce, zazelala prijemny pobyt a ja so svojimi zelatinovymi nohami som odkracala do kajuty. Ani neviem, ako som sa okupala a zaspala...