Cestovanie

Niekedy netreba veľa slov. Ako sa často opakujem, stačí otvoriť oči, svoje srdce a zhlboka dýchať. O našich veľhorách to platí zvlášť. Pre mňa sú Vysoké Tatry láskou na celý život. Tak len krátko. Bývanie v najvyššie položenom hoteli na Slovensku malo neopakovateľné čaro aj keď tam bolo miestami rušnejšie ako u nás doma. :-) 

Tak som sa dnes ráno vrátila, plná dojmov a zážitkov, z týždennej dovolenky v talianskom Bibione .
Ale pekne po poriadku:

Nedalo mi – nadšenie, s akým mi včera Kiska líčila svoje zážitky z návštevy krokodílieho parku boli fakt silné, informácie o týchto predátoroch nanajvýš zaujímavé – načim sa podeliť. Nebude do súvislé rozprávanie, skôr tak trochu učesaný výcuc z našej FB komunikácie ... tak ospravedlňte prosím, že miestami bude chýbať diakritika ...

Kiska to označila ako NAJLEPŠIE popoludnie z celej Malagy – nielen vďaka tomu čo videli, ale predovšetkým vďaka ľuďom, ktorých tam stretli – zariadenie vedie otec so synom, sú to vraj tí najmilší a najochotnejší ľudí akých tam doteraz stretla.

Včera večer ma až tak heglo – už som išla vypínať počítač, keď tu vidím príspevok od margesimpson „Treba sedieť na zadku doma“ ... Nebolo to však kvôli jeho obsahu (ten mi síce tiež poriadne dvihol adrenalín, ale už o pár hodín skôr, keď som tú informáciu v ňom obsiahnutú inde na Internete zmerčila) – ale kvôli tomu nadpisu. Takmer identickými slovami totiž okomentovala jedna z vás moje skromné povzdychnutie na FB, keď som sa sťažovala na stratu veci dnes tak prenáramne dôležitej, ako je mobilný telefón ....