Cestovanie

Dovolím si malú inšpiráciu na návštevu Liptova počas prázdnin. Pekne je tam stále (som Liptáčka, takže inak to nemôžem vidieť)

„Šabat šalom!“ boli posledné slová, ktoré si pamätám z dnešného sna. Zobudila som sa doma vo svojej posteli. O  prebudenie z veľmi zvláštneho sna sa postarali  moje dve utešené deti, ktoré s radosťou a hlavne veľkou dávkou entuziazmu skákali po posteli. Bola sobota a my sme prežili  s rodinkou krásny deň. Počasie prialo letným radovánkam a tak sme ho strávili na neďalekom „biotop“ kúpalisku. No mne celý deň vŕtal v hlave ten  sen. Nepamätala som si z neho veľa, ale vrátil ma spomienkami v čase desať rokov dozadu.

Včera sme pred teplom ušli do lesa, konkrétne do Malých Karpát. Začali sme výstupom na hrad Pajštún, späť cez Kozlisko, Dračí hrádok, čo je už len kúsok steny z veže. Cestou späť sme si vybrali ťažšiu, ale o to dlhšiu cestu, lomili sme sa cez malinčie a žihľavu. Konečne je leto, nohy by som mohla častejšie vytrčiť v sukni, ale nie, najbližie dni nemôžem, lebo ich mám dopŕhlené, doškriabané, doštípané. 

  Pre mňa je najlepší oddych byť mimo Bratislavy , mimo dosahu internetu a mobilných sieti a mať absolutny kľud  a hodiť všetky problémy za hlavu.

Rozhodla som sa pre útek do Tatier.

Hneď na začiatku musím upozorniť, že ak niekto čaká čítanie o malej princeznej, tak bude sklamaný. Aj keď aj o tom by sa dalo písať...

Moja téma bude prozaickejšia, taká každodenná - o tých miestach, kam aj králi musia pešo... Ano, o záchodoch.