Cestovanie

Vybavila som nám dovolenku v Tatrách. Síce iba na jemne predĺžený víkend, ale už tak dávno som tam chcela ísť... Bola som tam už toľkokrát ako decko. A teraz po rokoch... proste som pocítila potrebu si tie spomienky oživiť a prežiť ešte raz.

Neprajná duša som ja – a márnotratná ešte k tomu. Rozhodla som sa minulú stredu, že nedoprajem môjmu zákonitému vychutnávať si naplno jeho „splendid isolation“ (skvelú, nádhernú izoláciu) a pôjdem trochu narušiť tie jeho kruhy tatranské. Naskytla sa taká šanca – prihlásil sa kamarát so ženou, čo chceli využiť pohostinnosť našej chaty na prenocovanie a následný lepší prístup k „bonanze“ poľských trhov v Nowom Targu. Tak som sa zviezla s nimi, podarilo sa nám toho roku čosi na plyne ušetriť, firhangy v obývačke veru už nevyzerajú veľmi reprezentatívne – reku spojím príjemné s užitočným.

Uz su to 2 mesiace, co Eifelka isla navstivit to zname mesto Holandske zvane Amsterdam.. pamatate? Pisala som, ze dve moje kamaratky sa budu vydavat, a tak vznikla myslienka toho, aby sme si spolu baby uzili ulice nejakeho Europskeho mesta.. predlzeny vikend a len my.. nas 5 kamosiek, ktorym sa vlastne nikdy nepodarilo vsetkym naraz stravit spolocnu dovolenku.. jednodnove akcie to ano, ale viac ako jeden den vsetky spolu, to sa nam fakt nikdy nepodarilo.. v sobotu sa vydava jedna z nich..

Síce som si tak nejak dúfala- nebudem to ja, tá PRVÁ Ale budem, šak ja furt mám čo povedať a keď sa mi už perie prvá plná pračka a dieťa aj muž si sedia spokojne pred televízorom, naskakujem na NM a čumím a čumím- že prečo nejdem na Bocu?