My, skoro dokonalé

... tento rok určite prvýkrát.

Chystala som sa v lete na Mama Miu II., nedošla som tam, v jeseni zas na film Zrodila sa hviezda. Znova sa nepodarilo. Asi som sa málo snažila.  Ale absolútne som neplánovala ísť na Aqamana. Nie je to vôbec moja parketa.... Napätie, akciu, fantasy ozaj nemusím ...

erstvé infošky z Trenčína.

Furt je stromček na povale.

Ozdoby naň už síce zavadzajú 3tím dňom v obývačke a mali by provokovať k zneseniu stromčeka, ale evidentne zavadzajú len mne, lebo viem, čo v tých krabiciach je. Na budúci rok tam zabalím asi darčeky a nemusím ich skrývať kade tade. Fakt platí to staré známe „pod sviečkou je najväčšia tma“.

Včera som konečne urobila krinkles. A mala som možno počkať do nedele večera s nimi, lebo z dvoch plechov zostalo len 6 koláčikov.

Niečo mi hovorí, že o štrikovaní som tu už písala, dokonca možno aj opakovane. No prečítala som si taký nostalgický vianočný blog a tam mi zase raz vybehli spomienky. V prvom rade, ako sme babke na Vianoce s mamou plietli sveter. Taký zo zvyškov, melírovaný, len aby bol teplý. My so sestrou rukávy, mama zvyšok.... Problem bol, že každá inak uťahovala. A aj tie vlny v melíre sa nie celkom pravidelne striedali, respektíve jedna skončila, iná prišla.

Nevyšli tento rok Vianočné trhy v Košiciach, tak som aspoň na skok nakukla na tie naše. Mám ich skoro pod nosom, tak som ich len tak rýchlo prebehla.

Spomenúc sa na recept na NM, postavila som sa do najdlhšieho radu - skoro všetci chceli krúpnu babu. Až na tie dve starké o paličkách, čo stáli predo mnou. Vek tak 70+.

"Prosim si dva krát bezalkoholický punč.

Zatiaľ máme iba alkoholické, ten bez alkoholu privezú neskôr.

Tak nám dajte dva alkoholické"

Pamate si tu riekanku?

Mám svoje obľúbené blogy, ktoré viacmenej pravidelne sledujem. Jeden je aj o minimalizme.  Sem tam sa inšpirujem, aj keď viem, že až tak ďaleko to nedotiahnem. Hlavne, že ma tešia aj malé čiastkové úspechy v boji s presilou vecí okolo mňa.

V poslednej dobe táto moja obľúbvená autorka rieši detox. Digitálny detox. Odpojenie sa od sveta online.

Vlastne, podobná téma aj tu padla tento týždeň.

Zaujali ma slová, že miesto toho, aby visela na sieti, štrikuje.

Ani neviem, čo ma chytila taká nostalgická nálada. Sneh u nás ešte nie je, dokonca aj slniečko svieti.

Začali sa mi vynárať moje najstaršie spomienky.

Medzi úplne, úplne najstaršie asi patrí nejaké červené autíčko v postielke, strýko, ktorý ma vozil v košiari a učil sprosté básničky a otcova cigareta, ktorú ma poslal hodit do uhláka k peterkách v spálni. Tajne som to vyskúšala, ale nechutilo :)

Určitú časť môjho života poznamenal seriál Sex v meste. Nadšene som sledovala (popravde stále sa občas vraciam) k jednotlivým dielom a sériám tohto kultového seriálu, ktorý mal premiéru pred 20timi rokmi. No áno. Tak šialene to letí.

A preto, keď na obrazovkách a v mojich mailoch sa začala premávať Carrienka v saténovom pyžamku, spomenula som si znovu na tie senzačné outfity a večne usmiate tváre.

Jedného dňa sa v mojej hlave niečo pohlo a zrazu mi tam zakotvila myšlienka na cvičenie.

Prečo vlastne necvičím? Jasne, doma je furt nejaká výhovorka. Stále je niečo prednejšie. A aj ten FB furt cinkne. DOma to asi nepôjde.

V meste máme viac fitiek, jedno či dve sú dokonca špecializované iba na ženy. Reku dobre, idem sa pozrieť. Prvá návšteva bola neúspešná, ale napodiv som to nevzdala.

Rozhodla som sa, že nebudem trénovať sama, zaplatím si trénerku. A rovno aspon na 20 vstupov. Pomerala ma, povypytovala sa a poďme cvičiť.

Na rovinu – nemám rada diskusné fóra, kde sú prihlúple otázky a ešte hlúpejšie odpovede.

Nemám rada tie mimi - , baby a konské portály. Nejak mám dojem, že mi nikdy nemali ani čo ponúknuť. Možno hejterím zbytočne, možno sa povyšujem.