fazuľa

Pýtala som sa môjho manžela, aké jedlo mu najviac pripomína domov. Vraj fazuľová polievka. Tak som hneď pýtala od svokry recept. Nie, nechcem s ňou súťažiť, kto uvarí lepšiu. Chcem len jej recept uchovať. A možno aj niekomu inému pripomenie domov.

Rýchlovka na raňajky, možno trochu nezvyčajná nátierka, ale chutí výborne. K tomu čerstvé z rúry vybraté pečivo. Čo viac nám treba?

Toto bolo tak dobré, musím robiť častejšie. Originál recept bol s tmavou fazuľou, tú som nemala a s chilli, na to si zas netrúfam.

Hľadala som recept na využitie stopkového zeleru, aby som som si skombinovala vlastný. Pre urýchlenie procesov stále používam skratky vo forme sterilizovanej fazule a paradajok.

Z údeného kolena pripravíme chutnú polievku a hlavný chod na jednom pekáči.

Jednoduchá polievka zo strukovín, ktoré si môžeme namiešať sami, alebo kúpiť už hotovú zmes.

Toto jedlo sa u nás pravidelne varilo v piatok, keď sa dodržiaval bezmäsitý deň. Je trochu netradičné, lebo vďaka použitému sušenému ovociu má jemne nasládlu chuť. Polievka vždy bola veľmi hustá a tak vydala na celé jedlo.

Toto jedlo by sa mohlo volať dvaja z jedného hrnca. Omáčky robievam vždy trochu viac. Časť jedávame so špagetami a druhú časť dokončím ako chilli con carne. Teda jedlo inšpirované Mexikom.

Aj keby som chcela túto polievku nazvať zdravou, párky ju "vylepšia" tak, že ju dokážu zjesť aj odporcovia strukovín.

Raz som sa tu pochválila milým darčekom od manžela "Talianskou kuchárskou knihou". A odvtedy nejak spontánne zaraďujem aspoň raz do týždňa jedno talianske jedlo... Toto navyše je tak jednoduché a lacné, že môže slúžiť ako záchrana, keď nie je čas a ani chuť zdržiavať sa v kuchyni. A teda zasýti riadne...